História obce

História obce Vysoká pri MoraveVysoká pri Morave je obec na Slovensku v okrese Malacky. Nachádza sa na juhozápade Záhorskej nížiny v nadmorskej výške 145 m n. m., v tesnej blízkosti rieky Morava, ktorej stredom prechádza štátna hranica so susedným Rakúskom.

Realizované archeologické výskumy na území obce potvrdzujú jej osídlenie už v období neolitu a eneolitu. Našli sa tu doklady z doby laténskej a veľmi bohaté hroby z doby rímskej. V tesnej blízkosti rieky Morava v lokalite Grbavica sa objavilo slovanské ( žiarové – popolnicové ) pohrebisko s keramikou pražského typu ( 6.-7. stor. n. l. ), ďalej slovanské sídlisko a pohrebisko z veľkomoravskej doby ( 9. stor. n.l. ). Územie ( chotár ) obce sa po prvý krát písomne spomína v roku 1271 v kráľovskej darovacej listine Štefana V., ktorá sa viaže k majetkom stupavského hradu. V období česko – uhorskej vojny 1271 – 1278 bolo osídlenie obce zničené a vyľudnené. V roku 1300, 14. januára zomiera uhorský kráľ Ondrej III. / posledný z vetvy Arpádovcov/ a v krajine nastalo obdobie nepokoja a mocenských bojov. Situáciu využíva najmä nemecká šľachta, ktorá aj neoprávnene zaberá majetky darované ešte v časoch kráľa Štefana V. Po roku 1300 získava majetky Devína a Stupavy šľachtic Rugerius z Tallesbrunnu z dolného Rakúska. Do územnej pôsobnosti / majetku / Stupavy patril aj chotár a vlastný priestor dnešnej obce Vysoká pri Morave. V tomto období je to však s najväčšou pravdepodobnosťou neosídlený a vyľudnený priestor. Nový majiteľ ( Rugerius z Tallesbrunnu) mal záujem tieto získané územia zveľadiť , a preto po roku 1300 povoláva z Devína nemeckých rybárov, ktorí tu zakladajú rybársku osadu. Noví osadníci jej dali názov HERK STEHEN, čo doslovne znamená, že toto je to miesto staropostavené alebo dávnejšie postavené. K nemeckých rybárom v priebehu 1. polovice 14. storočia pribudli nemeckí roľníci ( kolonisti ), ktorým boli prideľovaní rovnostárskym spôsobom domové parcely a časti chotárského gruntu ( každému presne rovnaká výmera ). Nemeckí roľníci svoju novozaloženú obec nazvali HOCH STEHEN, čo doslovne znamená, že je to vysoko stojace alebo vysoko postavené. Nemecké obyvateľstvo je v tejto obci dominantné, o čom svedčí správa súdobého vizitátora z roku 1562 /“Hochstet populus Germanus“/ a najmä urbárny súpis obce z 20. októbra 1592. Richtárom obce je Martinus Taisler a rybárskym hospodárom Simon Fister. V závere 16. storočia je však obec poznove kolonizovaná veľmi početnou skupinou chorvátskeho obyvateľstva. Chorváti boli roľníci a aj chýreční rybári, no najmä boli ríms. kat. vyznania a z ich iniciatívy za pôsobenia duch. správcu E. Tominiča sa v rokoch 1666-1669 vybudoval barokový kostol Sv. Andreja. Tento kostol postavili na mieste ( v strede ) obecného cintorína, kde dovtedy stála menšia kaplnka vybudovaná z kresaných kameňov z konca 14. storočia. Kostol sv. Andreja z roku 1669 bol v období za pôsobenia duch. správcu Š. Gašparoviča nákladne postavený a rozšírený 1890 – 1892.

Obyvateľstvo obce sa v minulosti zaoberalo hlavne roľníctvom. Obyvateľstvo, ktoré nevlastnilo pôdu nachádzalo zdroj obživy v sezónnych prácach v obciach dolného Rakúska. V 16. a 17. storočí to bol aj výnosný rybolov a rakárstvo, ktoré poskytovala rieka Morava a jej ramená. V roku 1697 tu bol dokonca založený aj obecný rybársky cech. Povaha chotára obce poskytovala určitej skupine obyvateľstva zdroj obživy v ťažbe tŕstia ( rákosu ), ktoré sa vysekávalo v zimných mesiacoch. K rozvoju obce nepriamo prispelo aj budovanie hosp. dvorov majerov ( Sauaš 18. storočie ), Nandin – ház, Dúbrava 19. storočie, kde bol vybudovaný liehovar. Obec mala v 2. pol. 19 storočia dva mlyny ( vodný/parný Tomfmlyn).

Objektmi kultúrno – historického významu obce je kostol rím. kat. vyznania Sv. Andreja ( pôv. barokový z roku 1669 ) – následne rozšírený a prestavaný v neorománskom duchu v období 1890- 1892 podľa projektu staviteľa Alexandra Feiglera v duchu neorománskeho – hist. Tvaroslovia. Z pôvodného barokového mobiliáru kostola sa zachovali dve plastiky z roku 1695 sv. Peter a sv. Pavol, ktorú sú sekundárne umiestnené v priestore vo vstupnej časti. Kópie týchto plastík ( synt. kameň) sú umiestnené v čelnej fasáde kostola. V priestore kostolnej ohrady, ktorá vymedzovala pôvodný cintorín obce do roku 1832 – je situovaný votívny stĺp M. Pvskas z roku 1758, votívny kríž z roku 1884, pieta Engelhardt z roku 1832 ( sekundárne premiestnená v roku 1994), súsošie sv. Trojice z roku 1884. V kontrapozícii kostola je umiestnený veľmi hodnotný pomník padlým občanom v I. svetovej vojne z roku 1930. V interiéri obce je situovaná spolková plastika Sv. Floriána z roku 1826, kaplnka a socha sv. Jána Nepomuckého na náklady obecných mlynárov z roku 1738, prícestný kríž pri rieke MOrave z roku 1830, prícestná kaplnka sv. Rocha a sv. Vendelína vybudovaná po roku 1880.

Do katastra obce patria ja významné prírodné rezervácie Horný a Dolný les ( biotopy lužného lesa ) , lesné rezervácie Rozporec. V blízkosti obce sa nachádzajú viaceré umelé vodné plochy, ktoré vznikli pri stále prebiehajúcej ťažbe štrku. Tieto vodné plochy sa v súčasnosti využívajú na hodnotný – športový rybolov. Obec Vysoká pri Morave sa vďaka svojej polohe stala významnou športovou cyklotrasou, ktorá siaha až pod starobylý hrad Devín v sútoku rieky Morava a Dunaj. Obec má k 31.12. 2017 počet obyvateľov 2254 a zaznamenáva sústavne rastúci stavebný rozvoj.

Názvy obce v jej histórii :

Herkstehen – Hochstehen ( 13. – 14. storočie )
Hochstet – Hochstetno ( 15. – 18. storočie )
Hochštetno do roku 1890
Magasfalu 1890 – 1918
Hochštetno 1918 – 1940
Moravica 1940 – 1942
Hochštetno 1942 – 1948
Vysoká pri Morave – 1948


Mgr. Vendelín Nerád

O obci

Kalendár podujatí

Po
Ut
St
Št
Pia
So
Ne
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
01
02
03
04
05
06
07
08
09
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
Zobraziť všetky podujatia
HORE